Židovský cintorín v Nitre Židovský cintorín v Nitre Peter Michalík

Židovský cintorín v Nitre

     Denne prejdú okolo neho stovky, ba možno tisíce áut a ľudí. Málokto sa však hlbšie zamyslí nad významom tohto miesta. Čo znamená pre mesto Nitru, pre celú našu krajinu ale i pre židovskú komunitu nielen na Slovensku, ale i na celom svete? Aké kultúrne dedičstvo so sebou nesie?

 

     Údaje o počte židovských cintorínov na Slovensku sa rôznia. Zdroje udávajú okolo 700 cintorínov. Vraj na jedného žijúceho žida pripadá na Slovensku jeden cintorín. Mnohé z nich nie sú dodnes náležite preskúmané. Chýbajú nám informácie o ich súčasných obyvateľoch. Zišlo by sa urobiť zoznamy zosnulých a zmapovať osudy aspoň tých najvýznamnejších. Snahu vyvíja Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku. Mapovanie cintorínov je i cieľom projektu „International Jewish Cemetery“. Je to však sizyfovská práca. Udržiavanie cintorínov je nákladné a po genocíde na židovskom národe sa dnes o hroby nemá kto prirodzene starať, niet pozostalých, ktorí by uržiavali hroby svojich predkov. Bremeno starostlivosti zostalo na malej časti židovskej komunity, ktorá holokaust prežila. 
 
     Nitriansky židovský cintorín sa so svojou približne šesť hektárovou rozlohou a počtom hrobov cca 5000 radí k najväčším a najzachovalejším na Slovensku. To korešponduje so skutočnosťou, že tunajšia židovská náboženská obec bola jednou z najväčších a najstarších na Slovensku.
     Cintorín bol pôvodne postavený na okraji židovskej osady Pároviec. Dnes na jeho druhej strane stoja činžiaky novodobého sídliska Klokočina. Rozdelený je na dve časti – staršiu ortodoxnú a novšiu neologickú nachádzajúcu sa za vstupnou bránou do areálu. Starší cintorín, kde pochovávali ortodoxných židov bol založený okolo roku 1750. Nájdeme tu jednoduché pieskovcové náhrobníky zo 17. stor., ale i impozantné mramorové pomníky z 20. stor.. Predpokladá sa, že sa tu nachádzajú aj náhrobky z najstaršieho židovského cintorína, ktorého poloha už dnes nie je známa. Na monumentálnych náhrobkoch z mramoru i granitu v novšej neologickej časti sú hebrejské, nemecké, maďarské a slovenské nápisy. Pôvodne boli obe časti cintorína oddelené tehlovým múrom, ktorý bol v priebehu 2. sv. vojny značne poškodený. Ortodoxný cintorín slúžil ako strategické miesto nemeckých oddielov, ktoré odrážali útok sovietskej armády. Neďaleko domu smútku, ktorý stojí pri pôvodnom vstupe sa nachádza pamätník obetiam holokaustu. V severozápadnej časti cintorína je menšia časť s detskými hrobmi.
 
     Židovská osada Párovce bola jednou z najstarších židovských osád na Slovensku. Zmienku o nej nájdeme v Zoborskej listine z roku 1113 pod označením „Mons Judeorum“, čiže „židovský vrch“. Prví židovskí obchodníci sa usadili pod Nitrianskym hradom pravdepodobne na prelome 9. a 10. stor.. Koncom 11. stor., keď sa Nitra stala mincovým mestom, tu pôsobili židovskí minciari a úradníci, ktorí spravovali kráľovské financie. Počas dejín sa počet židov v meste menil v závislosti od toho, či boli v priazni ostatného obyvateľstva alebo nie. V niektorých obdobiach tvorili dokonca tretinu obyvateľov Nitry. V meste pôsobila židovská rabínska škola – ješiva, ktorá zohrala významnú úlohu pri šírení vzdelanosti. Medzi tunajšími židmi bolo nemálo významných osobností – obchodníkov, politikov, filantropov, ale i vzdelancov a rabínov. Mnohí z nich sú pochovaní práve na tunajšom židovskom cintoríne. Je nesmierne zaujímavé zoznamovať sa s ich osudmi. Ak sa prechádzate po cintoríne, často sa neubránite myšlienke ako asi zosnulí žili, aké mali radosti a starosti. Mnohí z nich sa pričinili o rozvoj obchodu, kultúry, mnohí pomáhali chorým a biednym. Niektorí boli znamenití lekári, iní zase vzdelanci a učitelia.
     Spomedzi všetkých tých významných musíme spomenúť predovšetkým „zázračného“ rabína Ezechiela Banetha (1773-1854), ktorý zomrel v povesti svätca. Bol vraj tak výnimočný, že okolo jeho náhrobku museli zostať štyri voľné hrobové miesta. Nik z obyčajných smrteľníkov sa mu nemohol čo i len priblížiť svojou múdrosťou. Táto regula bola neskôr porušená a pochovávalo sa i v blízkosti jeho hrobu. Málokto zo súčasných obyvateľov Nitry vie, že jeho hrob je dnes pútnickým miestom pre zbožných Židov z celého sveta.
     V hornej ortodoxnej časti nájdeme honosný náhrobok z čierneho mramoru uctievajúci pamiatku nitrianskeho filantropa Jozefa Engela (1836 – 1905) a jeho manželky, ktorí celý svoj veľký majetok odporučili mestu a jeho obyvateľom. Spolu počas života zakladali organizácie na podporu chorých a chudobných.
     Na cintoríne sú okrem týchto významných zosnulých pochovaní i členovia slávnych rabínskych rodín, dynastie Katzovcov, ktorý dali svetu múdrych učencov. Spomedzi ďalších významných spomeňme ešte Eugena Dukesza – zakladateľa Sociálnodemokratickej strany v Nitre, či advokáta Dr. Szilágyiho – starostu Nitry v roku 1931.

 

     Nitriansky židovský cintorín je ako kniha, kronika, ktorá má čo povedať obyvateľom i návštevníkom Nitry. Predstavuje kus ľudskej histórie, spomienku na nitrianskych židov, ktorí sa zúčastňovali na hospodárskom a kultúrnom napredovaní mesta. Do osudu tejto komunity kruto zasiahol holokaust, ktorý si tu mnohí každoročne na jar pripomínajú. Kultúrny odkaz tohto miesta spočíva predovšetkým v ľuďoch, ktorí tu našli svoj odpočinok. Majstrovsky opracované náhrobné kamene nám zase pripomínajú um šikovných remeselníkov kamenárov.

Posledné miesto odpočinku Maxa Lessnera, dlhoročného predsedu ŽNO v Nitre.

Náhrobné kamene členov rabínskej rodiny Katzovcov.
 
Hrobka - tumba "zázračného" rabína Ezechiela Banetha je dnes pútnickym miestom.
Pamätník obetiam holokaustu.

 

 

Zdroje:
http://www.znonitra.sk/pamiatky/cintorin/
http://www.slovak-jewish-heritage.org
http://www.cemetery.sk/?pid=640&t=Z3JfcGxhY2VidXJ5IExJS0UgJyVOaXRyYSAtII5pZG92c2v9IGNpbnRvcu1uJSc=