Zvislá jaskyňa na Žibrici
- Zverejnené v
- Napísal(a) Peter Michalík
Na jar v roku 2018 zorganizoval oduševnený jaskyniar Milo Lisý špeciálne pre členov Nitrianskeho horského spolku prehliadku priepasti v masíve Žibrice s pomerne priliehavým pracovným názvom „Stunna“. Priliehavým preto, lebo ide o takmer 62 metrov hlboký zvislý jaskynný priestor ukončený tzv. Karfiolovým dómom. Jaskyňa sa však spomína aj pod oficiálnejšími názvami ako Priepasť na Žibrici či Zvislá jaskyňa.
Priepasť vo vápencovej Žibrici nie je jedinou jaskyňou v masíve najvyššieho vrchu tejto časti pohoria Tribeč. V okolí sa nachádzajú ďalšie krasové diery, no nie až tak významné. Priepasť nachádzajúca sa v škrapovom poli medzi Žibricou a Vápeníkom, na južnom okraji lomu, so vstupom vo výške 525 m.n.m., je doteraz najväčším a najvýznamnejším jaskynným priestorom v rámci celého pohoria Tribeč. Vznikla v eróznej pukline strednotriasových vápencov a ukrýva úchvatné tajomstvo.
Vedia o nej len zainteresovaní – jaskyniari, turisti a znalci miestnej prírody. A tobôž sa podarí niekomu z nich sa do nej dostať. Jednak preto, že je neprístupná a vchod je zabezpečený železnou platňou so zámkom, a aj preto, že prístup do nej je pomerne obtiažny a vyžaduje znalosť lanovej techniky.
Výstupný komín jaskyne sa nachádza asi 20 metrov od okraja odlučnej steny vápencového lomu. Je potrebné ním zlaniť spočiatku úzkym komínom až po malý štand nachádzajúci sa v hĺbke asi 50 metrov. Komín je vo vrchnej odkrytej časti s mocnosťou cca 2 metre bez krasových javov, pod ňou sa vyskytujú len sporadicky a na niektorých miestach sú žily vyplnené kryštálmi kalcitu. V ďalšej časti sa jaskynný priestor rozširuje a po vzdušnom cca 12 metrovom zlanení v prevyse sa ocitnete na dne priepasti – v úchvatnom priestore Karfiolového dómu. Pravdupovediac vyrazil mi svojou krásou dych. Takúto nádheru pizolitovej sintrovej výzdoby v podobe malých hráškov zhlukujúcich sa do foriem pripomínajúcich karfiol som tu nečakal. Bohatú výzdobu má najmä juhozápadná a východná stena dómu. Okrem tvarov je zaujímavá aj pestrá farebná paleta sintru – od bielej, modrastej cez žltú až po oranžovú a okrovo červenú. Kde-tu možno na stenách vidieť kryštály a drúzy kalcitu. Výzdoba je na niektorých miestach poškodená, polámaná a na zemy sa váľa jej časť s napadanými kameňmi a suťou. Možno to spôsobili dávnejší navštevníci a možno za to môžu odstrely z len zopár metrov vzdialeného lomu. Dóm má dĺžku 12 m, širku 10 m a výšku 12 m. Pod stropom sa nachádza zatiaľ neprebádaný otvor. Počas celého roka je tu stála teplota 8 °C.
Jaskyňu objavili v zime na prelome rokov 1955/1956, keď v súvislosti s prípravou výstavby lomu a vápenky vykonávali prieskumné vrty. Pri jednom z nich narazili na dutý priestor. Pozostatky vrtu si možno všimnúť v dolnej časti pri zlaňovaní. Stačilo potom už len zopár metrov z povrchu vyťažiť a tak odkryť vertikálny jaskynný priestor. Ako prvý jaskyňu popísal Bárta (1957). Detailne ju preskúmal a popísal v roku 1974 T. Kužel a informácie o nej uvádzajú aj Vlček a kol. (2011). Výskum jaskyne vraj robili v 80. rokoch aj nitriansky jaskyniari.
V jaskyni sa odohralo i niekoľko nehôd. Tragédia sa tu stala v roku 1987 keď do nej bez technických pomôcok iba na tenkom konopnom lane zostúpil občan z Bádic, povolaním baník. Po zostupe sa pokúšal na lane vyliezť hore. Iba s tromi možnými štandami na oddych je výstup náročný a netrénovaným môže zabrať i niekoľko hodín. Viaceré úseky, hlavne záverečný sú v prevyse. Podľa parťáka, ktorý ho čakal hore, mu chýbalo už len zopár chmatov aby sa dostal na povrch. Neudržal sa a pád znamenal istú smrť. Pravdepodobne aj pod vplyvom týchto udalostí tu niktrianski jaskyniari ukončili svoju činnosť. Ďalšia nehoda sa stala v neskoršom období nitrianskemu jaskyniarovi, ktorý si tu za neznámych okolností zlomil nohu.
V jaskyni sa nachádzajú i netopiere. Zimuje v nej okolo 80 podkovárov malých. V roku 1955 bola jaskyňa vyhlásená za prírodnú pamiatku.
Zdroje:
http://www.speleostrazov.sk/aktivity/domace_aktivity/priepast_zibrica.htm